Bloghttp://fendekova.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskObchody a ja (fendekova)V poslednom čase nerada nakupujem. Keď som bola menšia, rada som sa prechádzala popri regáloch a hlavne tých s cukrovinkami. Keď som mala nebodaj nejakú tú korunku od mamy, alebo som tam bola s ňou, vždy som si vyprosila lízatko-hnedé, karamelové a lízala ho pomaly, nech mi tá dobrota len tak nezmizne. Milá teta predavačka nezabudla pozdraviť malé blonďavé dievčatko a vydať mi s úsmevom drobné. Znie to ako idila, no ja si ta vážne takto pamätám.Fri, 24 Jul 2009 09:12:53 +0200http://fendekova.blog.sme.sk/c/200361/Obchody-a-ja.html?ref=rssTo,čo nemáme (fendekova)Ahojte priatelia, možno na to nevypadám, ale občas ma to chytí a ja rozmýšlam a rozmýšlam... nič ma nevie zastaviť. V poslednej dobe ma ovplyvnilo hlavne to, ze slúžim ako bútľavá vŕba viacerým ľuďom... vylievajú svoje srdiečko na moje pliecko, vravia mi svoje boliestky a ja fúkam fúkam fúkam... Popri tom sa samozrejme dozviem čo dnešných ľudí trápi... potom som sa dostala k tomu, prečo ku mne vlastne chodia... prečo ja a nie ďalší ich kamarát... došla som na to... som vonku z kruhu deväťdesiatdeviatky... že neviete čo to je? Porozprávam vám príbeh...Tue, 03 Apr 2007 19:37:40 +0200http://fendekova.blog.sme.sk/c/89722/Toco-nemame.html?ref=rssKoniec, začiatok, alebo... (fendekova)Otvorí oči. Pozrie sa na hodinky. Pol piatej. „Uf, už zas som si poobede chvíľu zdriemla.“ preletí jej hlavou a zazýva. „Tuším tá maturita spôsobuje, že začínam hibernovať.“ pomyslí si ešte a pokúsi sa vstať.Tue, 23 May 2006 13:00:02 +0200http://fendekova.blog.sme.sk/c/49376/Koniec-zaciatok-alebo.html?ref=rssDážď (fendekova)Kvap, kvap, kvap. Kvapky dažďa pomaly stekajú po mojej tvári. Sledujem, ako padajú. Na zemi sa zlievajú, prelínajú, zhlukujú, vlievajú jedna do druhej a napokon spolu tečú. Nevedia kam. Ich ďalší osud je nejasný. A pritom nevyzerajú byť nešťastné. Naopak. Hrajú sa jedna s druhou, túlia sa k sebe, oddychujú a hlavne - vždy si majú čo povedať. Narozdiel od nás, ľudí. Donesú správy zvonky, keď si ešte ako vodná para vypočuli rozhovor dvoch okololetiacich vtákov, najnovšie klebety z kondenzácie v oblaku, či priebeh letu na zem. Ako sa pamätám, vždy som si pod zvukom dažďa predstavovala práve smiech a rozhovor kvapiek. Obdivujem ich odvahu. Nikdy nerozmýšľajú, prečo padli tam, kam padli. Dôverujú osudu, oblakom a vetru. Veria, že ich zanesie tam, kde bude potrebné. Chcela by som žiť s veseleou bezstarostnosťou ako ony.Tue, 09 May 2006 22:07:31 +0200http://fendekova.blog.sme.sk/c/47699/Dazd.html?ref=rss